Svojou nadstraníckosťou, aj keď v žiadnom prípade nie nestraníckosťou, bol 1. máj sviatkom sui generis. I keď 1. máj, ako sviatok pracujúcich, bol príležitosťou demonštrovať svoje politické postoje najmä pre ľavicové strany, k jeho symbolike a ideovej príťažlivosti sa hlásili prakticky všetky politické zoskupenia. V prvých rokoch existencie Československej republiky, v dobe keď vplyv ľavicových strán na politické dianie v štáte bol určujúci, mali oslavy 1. mája masový charakter. Význam 1. mája v tomto období dokumentujú pokyny Ministerskej rady k oslavám 1. mája v roku 1921. V pokynoch je uvedené „1. květen 1921 má být svěcen jako státní svátek klidem práce u všech odvětví výroby vyjímaje podniků sloužících veřejné potřebě, jako železnice, lodě, elektrárny, vodárny apod. V tento den mohou býti povoleny k jeho oslavě všechny schůze, shromáždění a průvody i na území stanného práva, pokud jest zaručen veřejný klid a pořádek“.[1]
Obdobne ako v prípade verejných osláv iných sviatkov, štátne orgány prvomájové demonštrácie monitorovali. V obežníku Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska z 23. apríla 1923, sa bezpečnostným zložkám na Slovensku [2] ukladá, aby podali telefonické správy o priebehu osláv, pričom mali v správach uviesť len to „čo zo stanoviska štátno-policajného je dôležité, a vynechať ostatné, čo môže byť ponechané pre neskoršiu písomnú správu“.[3] V archívnych fondoch sa uchovali správy, vypracované jednotlivými štátnymi orgánmi, ktoré poskytujú obraz o priebehu prvomájových osláv na Slovensku. Napríklad v správe Okresného úradu v Prešove z 3. mája 1923 je uvedené, „deň 1. mája sa minul v úplnej tichosti. Miestami na vidieku pracovalo sa ako vo všedný deň a oslava v Prešove bola usporiadaná čsl. soc. dem. stranou v miestnostiach strany a čsl. stranou komunistickou pochodom i ľudovým zhromaždením“.[4] Podľa hlásenia Okresného úradu v Gelnici, odoslaného 2. mája 1923 Prezídiu župného úradu v Košiciach, mali oslavy 1. mája konané v Gelnici, Smolníku, Krompachoch a ďalších lokalitách okresu pokojný priebeh. Okrem Komunistickej strany a Československej sociálnej demokracie sa iné politické strany na oslavách 1. mája nepodieľali. V hlásení je reflektovaný aj pokles popularity ľavicových strán v okrese „Kľud a poriadok porušený nebol a vidieť možné bolo značný úbytok účastníkov oproti minulému roku.“[5]
Oslavy 1. mája sa v mnohých prípadoch stali miestom konfrontácie medzi komunistami a sociálnymi demokratmi v zápase týchto strán o vplyv na robotnícke vrstvy. Orgán Komunistickej strany v Košiciach informoval o údajnom úspechu akcií organizovaných komunistami na oslavu 1. mája 1926 v porovnaní s ostatnými ľavicovými stranami: „Naše strana konala na Slovensku a Rusínsku na 123 místech schůze a každá z těchto jednotlivých schůzí dokázala, že celý proletariát všech vrstev lidu zajímá stanovisko vedle strany komunistické. Tento výsledek tím spíše můžeme uveřejniti, neboť lidové schůze ostatních dělnických stran končily s fiaskem.“[6]
Predstavitelia sociálnej demokracie reagovali na útoky radikálnou rétorikou, ktorá sa nelíšila podstatne od revolučnej frazeológie komunistov. Tlačový orgán Československej sociálnej demokracie denník Robotnícke noviny, v článku Oslavy 1. mája charakterizoval postoj strany k sviatku následovne: „Sviatok 1. mája patrí sociálnej demokracii. Pod jej zástavami zvádzal proletariát zápasy o svoju existenciu a bojoval za oslavy 1. mája nielen s kapitálom a súkromnokapitalistickým režimom vládnym, ale i s neuvedomelými spolurobotníkmi, ktorí nevedeli pochopiť význam triedneho uvedomenia.“[7] Radikálnej rétorike sa exponenti Československej sociálnej demokracie nevyhýbali ani v nasledujúcom období. Pri príležitosti osláv 1. mája 1931 Akčný výbor strany vyzval pracujúcich, aby manifestovali „za skrátenie pracovnej doby na 40 hodín týždenne, za odstránenie kapitalizmu a víťazstvo socializmu“.[8]
Oslavy 1. mája však neboli výlučne v réžii ľavicových strán. Periodikum Slovenská pravda informovalo svojich čitateľov o oslavách Bieleho 1. mája v roku 1937, ktoré sa konali pod taktovkou HSĽS. Podľa Slovenskej pravdy sa oslavy 1. mája niesli v „znamení kresťanskom a slovenskom,“ zatiaľ čo „zhromaždenia a sprievody červených niesli sa v znamení neistoty, pochybnosti a úpadku,“ a „niekdajšia mohutnosť veľkých manifestácii červených zmenila sa v úbohosť a zostal len krik“. [9]
Rast napätia a neistota nevyhnutne poznačili aj priebeh prvomájových osláv v roku 1938. Prezídium krajinského úradu v Bratislave reagovalo 28. apríla 1938 na existujúcu situáciu podrobnými inštrukciami, v ktorých upozorňovalo subordinované štátne orgány na skutočnosť, že „mimoriadne významná politická doba vyžaduje, aby na mnohých miestach, menovite v jazykovo zmiešanom území, bolo dbané pri prejednávaní podaní ohlasujúcich oslavy 1. mája náležitej opatrnosti“.[10] V inštrukciách je štátnym orgánom okrem iného uložené, aby nebola „trpená hromadná účasť rakúskych a ríšskonemeckých emigrantov na sprievodoch a zhromaždeniach, tým menej so zvláštnymi štandardami, nápismi, heslami apod., ktorými by bola prejavovaná ich príslušnosť k emigrácii, k politickým stranám ich domovského štátu, alebo ich odpor proti režimu ich domovského štátu“. [11]
Denník A-Zet hodnotil oslavy 1. mája 1938 ako prejav odhodlania brániť republiku proti agresii. Autorovi článku Včera manifestoval celý národ, v ktorom A-Zet informoval o priebehu osláv však neušlo, že kým v Prahe „120 000 účastníků všech stran přímo bouřlivě manifestovalo věrnost republice ... oslava v Bratislave bola kľudná“. [12]
[1] SNA, f. PR, k. 53, č. 53/238 – 242.
[2] Obežník je adresovaný Policajnému riaditeľstvu v Bratislave a Košiciach, zemskému vojenskému veliteľstvu a zemskému četnickému veliteľstvu pre Slovensko v Bratislave.
[3] ŠA KE, p. KE, f. KŽ, kar. 11, č. 4823/23/D. prez.
[4] Tamže, č. 444 – prez.
[5] Tamže, č. 3082.
[6] Munkás, 5. V. 1926. „Naše májové projevy konaly se ve znamení jednotné fronty a odborově organizační jednoty.“ (Preklad z maďarského originálu je archivovaný vo fonde Policajného riaditeľstva v Košiciach, k. 8).
[7] Robotnícke noviny, 24. III. 1927.
[8] ŠA KE, p. KE, f. PR, k. 15. Akčný výbor strany vyzýval pracujúcich, aby manifestovali „Za skrátenie pracovnej doby na 40 hod. týž. Za odstránenie kapitalizmu a víťazstva socializmu. Za socialistickú republiku.“ a žiadal „...prácu a chlieb pre nezamestnaných.“
[9] Slovenská pravda, 4. V. 1937. Biely 1. máj na Slovensku.
[10] ŠA BB, p. K (BŠ), f. OÚ Nová Baňa, č. 25.391/38 prez.
[11] Tamže.
[12] A-Zet, 2.V.1938. (Citovaný článok je uverejnený v českom aj slovenskom jazyku – poz. M.O.)
Autor: Milan Olejník, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV
