Tento rok si pripomíname sto rokov od medzinárodného uznania (česko)slovensko-maďarskej hranice
V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo tradične jazykovo-kultúrne heterogénne mesto Košice prvýkrát pričlenené k Československu. Štátoprávna zmena nevyhnutne vyvolala sériu premien etnických identít miestnych obyvateľov, ktorí boli v predchádzajúcej imperiálnej epoche zväčša nacionalizovaní v prospech maďarskej národnej idey. Vedecká polemika o národný charakter Košíc medzi slovenskými a na druhej strane maďarskými vedcami vyprodukovala v priebehu 20. storočia dve antagonistické interpretačné schémy, v ktorých sa oba tábory navzájom obviňovali z násilného nacionalizovania tohto strategického geopolitického bodu. Košický historik Ondrej Ficeri si v monografii Potrianonské Košice kladie za cieľ analýzu štrukturálnych faktorov a mechanizmov premien etnických identít. Na základe empiricky podloženej rekonštrukcie etnonacionálnej transformácie tamojšej populácie v zlomových rokoch 1918 a 1938 prichádza k záveru, že za markantnými posunmi pri etnickej identifikácii obyvateľov v sčítaniach ľudu treba vidieť schopnosť až polovice starousadeného obyvateľstva situačne prepnúť medzi etnoidentifikačnými kódmi v závislosti od momentálnych spoločensko-politických podmienok na základe vlastnenia atribútov založených na pôvode, ktoré ich kvalifikovali na členstvo v oboch konkurenčných etnických identitách.
Vydanie publikácie financovalo Predsedníctvo SAV (75 %) a Spoločenskovedný ústav CSPV SAV (25 %). Kniha je v predaji vo Vydavateľstve Veda SAV a v ostatných komerčných kníhkupectvách.
