Pandémia COVID-19 ovplyvnila duševné zdravie rodičov

Pandémia ochorenia COVID-19 značne ovplyvnila mieru stresu a úzkosti rodičov. Na mentálne zdravie rodičov vplýval aj ich príjem a socioekonomický status. Aj tieto poznatky priniesla najnovšia štúdia vedcov a vedkýň zo SAV a Inštitútu psychológie Prešovskej univerzity, ktorí počas poldruha roka pandémie sledovali zmeny v duševnom zdraví rodičov.

Vzhľadom na charakter protipandemických opatrení, ktorými sa Slovensko riadilo od marca 2020, sa rodičia zaradili medzi najzraniteľnejšie skupiny. Boli vystavení strachu o zdravie svojich detí, problémom súvisiacim s dištančným vzdelávaním a prácou z domu či rizikám spojeným s poklesom alebo stratou príjmu. Výskumný tím zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., (SvÚ CSPV SAV, v. v. i.) zaujímalo, do akej miery sa spomenuté faktory premietli v mentálnom zdraví rodičov na Slovensku.

Od jesene 2020 uskutočnili štyri vlny zberu dát (október 2020, december 2020, december 2021 a marec 2022) na reprezentatívnej vzorke 2000 respondentov a respondentiek. Výskumníci a výskumníčky sledovali všeobecnú úzkosť a depresiu a tiež úzkosť a stres súvisiaci s ochorením COVID-19.
„Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou COVID-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo SvÚ CSPV SAV, v. v. i.

Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. „Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19,“ doplnila vedkyňa.

V tejto súvislosti tím výskumníkov a výskumníčok upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania pre tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.

Štúdia je súčasťou projektu APVV20-0319 Behaviorálne aspekty COVID-19: Mapovanie správania súvisiaceho s pandémiou a jej psychologické, sociálne a ekonomické dôsledky.
Preprint štúdie
 
Spracovala: Katarína Gáliková
Grafy: CSPV SAV, v. v. i.
Foto: unsplash.com/sofatutor