Druhý rok pandémie COVID-19 a úmrtnosť na Slovensku

Vrcholiaca druhá vlna pandémie na konci kalendárneho roka 2020 a na jar v roku 2021 a s ňou prudko rastúce počty zomretých osôb na Slovensku dávali tušiť, že zvýšenie úmrtnosti nebude len krátkou medziročnou epizódou, ale rok 2021 prinesie pravdepodobne ďalšie zhoršenie úmrtnostných pomerov. Predbežné údaje, ktoré Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚSR) publikoval a publikuje na týždennej a mesačnej báze, to postupne potvrdzovali. Podľa nich už dnes pár týždňov po začiatku roka 2022 vieme, že ten predchádzajúci priniesol skutočne dramatický nárast počtu zomretých. Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51 – 54 tis. osôb, v prvom roku pandémie necelých 60 tis., tak v roku 2021 to už bolo dokonca viac ako 72 tis. To v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1000 obyvateľov. Ak by sme pátrali v populačnej histórii Slovenska, zistili by sme, že takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch je však nutné doplniť, že tomu bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii.

Ak sa teda chceme pozrieť na rok 2021 a jeho vplyv na proces úmrtnosti korektne, je potrebné tieto diferencie zohľadniť. Jedným z najčastejších používaných nástrojov umožňujúcich abstrahovať od vplyvu rozdielu vekovej štruktúry a početnej veľkosti analyzovaných populácií predstavujú demografické modely známe pod názvom úmrtnostné tabuľky.
Z nich môžeme vyčítať, že približne od začiatku 90. rokov až do roku 2019 dochádzalo na Slovensku v podstate kontinuálne k predlžovaniu života u oboch pohlaví. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 a to najmä v jeho závere priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0, 7 roka. Rovnako sa ukázalo, že hlavnou príčinou tohto zhoršenia úmrtnostných pomerov bolo najmä zvýšenie pravdepodobností úmrtia v seniorskom veku.

Konštrukcia skrátenej úmrtnostnej tabuľky mužov a žien Slovenska pre rok 2021 na základe dostupných predbežných údajov naznačuje, že došlo nielen k ďalšiemu skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v ďaleko väčšom meradle. Podľa predbežných údajov (tie budú postupne ešte spresňované) by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou známou z posledného „pred-covidového“ roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka. Z hľadiska populačnej histórie tohto demografického procesu by sme sa vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.

Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 – 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 – 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 – 49 rokov (obr. 2). V najmladších vekoch zostali príspevky síce kladné, čo signalizuje zlepšovanie úmrtnostných pomerov, no pre celkový vývoj však pomerne zanedbateľné. Zaujímavosťou je tiež situácia v najstaršom veku, kde príspevky na skrátení strednej dĺžky života pri narodení zostali u mužov takmer rovnaké a len u žien došlo k určitému nárastu. Ten však ani zďaleka nebol tak dynamický ako vo veku 50 – 64 a najmä 65 – 79 rokov.

Poznámka: údaje za rok 2021 sú predbežné, a preto aj získané výsledky sa budú ešte spresňovať

Autor: Branislav Šprocha
Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v.v.i.
Výskumné demografické centrum - INFOSTAT