Prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc., sa narodil 20. marca 1941. V rokoch 1967 až 1972 vyštudoval odbor psychológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského Bratislave. Už v roku 1972 nastúpil ako odborný pracovník na vtedajší Ústav experimentálnej psychológie SAV. V roku 1978 získal titul kandidát vied, v roku 1998 mu bol udelený titul DrSc.
Prof. Ruisel sa na začiatku svojej výskumnej činnosti zaoberal vnímaním a pamäťou, neskôr pribudli aj témy myslenia, inteligencie a múdrosti. V rámci neskoršej výskumnej činnosti sa zaoberal úlohou inteligencie v prežívaní a vzťahom s prevládajúcou epistemológiou, rovnako ako aj vymedzením štrukturálnych a procesuálnych aspektov praktickej inteligencie. Výsledky jeho vedeckej práce prispeli napríklad k zmene doposiaľ tradovaných názorov o úlohe inteligencie v reálnom živote, a tým aj k formovaniu kognitívneho portrétu človeka. Celkovo bol autorom takmer dvoch desiatok monografií a približne 200 pôvodných vedeckých štúdií v časopisoch a zborníkoch, viaceré z nich v spoluautorstve so svojou manželkou Zdenkou, ktorá bola dlhé roky nielen jeho manželkou, ale aj vedeckou kolegyňou.
Počas svojej kariéry zastával Imrich Ruisel v ÚEP SAV viaceré dôležité funkcie. V rokoch 1999 až 2007 pôsobil ako jeho riaditeľ. Bol tiež vedúcim Centra excelentnosti SAV výskumu inteligencie a tvorivosti CEVIT a vedúcim Centra excelentnosti výskumu kognícií CEVKOG. Dlhodobo pôsobil v Komisii pre obhajoby kandidátskych dizertácii vo vednom odbore psychológia. Podieľal sa aj na činnosti Spoločnej odborovej komisie doktorandského štúdia pre odbor psychologické vedy. Sám vyškolil 10 doktorandov. Bol členom Rady APVV pre spoločenské vedy a členom mnohých vedeckých rád a kolégií.
Veľkú časť svojho akademického života venoval práci so študentmi. Prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, Trnavskej univerzite v Trnave, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1999 sa habilitoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity a v roku 2002 získal vedeckopedagogický titul profesor na Masarykovej univerzite v Brne.
Za svoju prácu získal viacero ocenení, za všetky možno spomenúť titul Vedec roka (2000), Zlatú medailu SAV (2006), Cenu SAV za vedecký výskum (2008) či Plaketu Antona Jurovského (2009).
Medzi kolegami bol známy svojím priateľským, vľúdnym, ale tiež zodpovedným a spoľahlivým prístupom k tímovej práci. Bol pútavý rozprávač, svojich spoločníkov vedel zabaviť zaujímavými príhodami nielen zo svojho života, ale aj z dejín ľudskej kultúry a poznania. Kolegovia, priatelia a známi si ho budú pamätať ako ľudsky zrelého človeka, typického svojou toleranciou, nadhľadom, zmyslom pre humor, vytrvalosťou a nadštandardnou šírkou i hĺbkou poznatkov.
Posledná rozlúčka sa uskutoční v utorok 12. septembra 2023 o 17.00 hod. v bratislavskom krematóriu.
Česť jeho pamiatke!
